Svetový deň sťahovavého vtáctva

Už tradične 2. májový víkend slávime Svetový deň sťahovavého vtáctva. Tento rok to pripadá na sobotu - 9.5.2020. V našej expozícií trebišovského múzea, Poľovníctva a ochrany zveri nájdete 3 druhy sťahovavých vtákov, a to: Orol krikľavý, Myšiak severský a Hus divá. Všetky tri vtáky patria medzi poľovnú pernatú zver.

Orol krikľavý (lat. Aquila pomarina) – patrí do radu dravce, druh z čeľade jastrabovité. S týmto orlom sa u nás stretávame najčastejšie. Vyskytuje sa vo vrchoch, na predhoriach i v lužných lesoch. Najhojnejšie sa vyskytuje na východnom Slovensku. Jeho životným prostredím sú rozsiahlejšie porasty zmiešaných lesov s výskytom lúk, rúbanísk a čistiniek. Hniezdo si stavia obyčajne v korunách starých vysokých bukov, dubov a jaseňov, vždy na dobre skrytom mieste. Samica doň znáša koncom apríla a začiatkom mája 2 – 3 špinavohnedé vajcia s ružovkastými škvrnami. Orol krikľavý sa živí prevažne menšími cicavcami, jaštericami a žabami. Rád však chytá aj domáce sliepky, lebo je to pre neho veľmi pohodlné. Začiatkom jesene od nás odletuje a v marci a v apríli sa k nám zase vracia. Tiahne väčšinou cez Bospor, západné Turecko a východné pobrežie Stredozemného mora do Afriky. Malá časť populácie môže zimovať severne od rovníka (až v Egypte), väčšinou však zimujú v juhovýchodnej Afrike. Je u nás zákonom chránený po celý rok.

Myšiak severský (Buteo lagopus) – patrí do radu dravce. Je väčší príbuzný nášho myšiaka lesného. Hniezdi pomerne ďaleko na severe a u nás pravidelne zimuje. Prilieta k nám väčšinou koncom septembra a na hniezdiská odlieta v priebehu marca. Na rozdiel od myšiaka lesného má operené beháky. Je zväčša svetlejší než myšiak lesný a dobre ho možno odlíšiť podľa širokého tmavého pásu na konci chvosta. Je silne viazaný na svoju hlavnú korisť– drobné hlodavce a jeho hniezdna početnosť úzko koreluje s gradačnými cyklami hlodavcov.

Hus divá (Anser anser) - Husi patria do skupiny vodného vtáctva, do radu zúbkozobcov, lebo na kraji zobáka majú pílovité zúbky, cez ktoré preciedzajú vodu a potravu zadržujú v ústnej dutine. Zo všetkých husí, čo sa u nás vyskytujú, je najväčšia Hus divá (Anser anser). Dospelý gunár váži aj 5 kg. Žije v pároch, o malé húsence sa stará hus i gunár spoločne. Držia sa spolu aj pri sťahovaní. Symbol vtáka, ktorý svojím ťahom ohlasuje začiatok i koniec zimy. Husi sa od jesene do jari presúvajú smerom na juh – naše populácie mieria do teplejších oblastí Európy a k nám zase prilietajú kŕdle zo severu. Preto ich vidíme lietať aj počas zimy. A aj keď oblohu zahaľuje tma, prezradí ich prítomnosť nad našimi hlavami hlasné gáganie. Prilieta k nám začiatkom marca. Páriky husí žijú celý život spolu. A zväzok je taký pevný, že pri strate partnera sa druhý už viac nespári. V septembri sa rodina pripája ku kŕdľom husí, ktoré preletujú cez naše územie zo severu do južných oblastí. Hlavným zimoviskom našich husí je Španielsko a severná Afrika.

svetovy den stahovaveho vtactva

Prečo sa však vlastne vtáky sťahujú?

Hlavným dôvodom je potrava. Vtáky, ktoré v našich podmienkach počas zimy nemôžu nájsť potravu (napr. hmyz) musia za ňou letieť na juh. A prečo vtáky radšej nezostanú na juhu celý rok? Nuž opäť kvôli potrave, ktorej je naopak v lete na juhu menej (obdobie sucha) a navyše je tam vysoká hustota vtákov, pretože okrem miestnej populácie sú tam prisťahovalci zo severu. Vychovať mláďatá pri takej hustote vtákov je nemožné – opäť kvôli nedostatku potravy. Preto sa vtákom oplatí zase na jar letieť ďaleko na sever, kde nájdu potravu aj priestor na hniezdenie (ak im človek nezničil životné prostredie).

Kedy k nám prilietajú prvé sťahovavé vtáky?

Najskôr prilietajú (už koncom februára) škovránok poľný, cíbik chochlatý a sluka lesná. Môže sa stať, že niektoré zo sťahovavých druhov u nás za miernych zím prezimujú napríklad žltochvost, močiarnica mekotavá, škorec.Hlavná vlna návratu spadá do druhej polovice apríla a v máji, niektoré druhy prilietajú na svoje hniezdne lokality až v júni.

Ako trafí vták presne do svojho hniezda?

Teórie, že sa vtáky orientujú podľa magnetického poľa sa vyskytujú dlhší čas. Nevedelo sa ale presne, či je ich "kompas" ukrytý v mozgu či inde a či svoje schopnosti vnímať i magnetické pole využívajú pri orientácii. Teraz sa potvrdilo, že tento svoj zmysel majú vďaka akejsi svojej magnetickej strelke v hornej časti zobáku. Ide vlastne o mikroskopické čiastočky s obsahom oxidu železa magnetitu. Tieto čiastočky sú vždy orientované podľa severojužných magnetických siločiar. Informácie o ich usporiadaní sa do mozgu vtákov prenášajú prostredníctvom trojklaného nervu.

Niečo o migrácií vtákov:

Jarná migrácia je oveľa rýchlejšia než jesenná, vtáky sú poháňané inštinktom, alebo, z ľudského pohľadu, túžbou po rozmnožovaní a výchove mláďat. Pri druhoch s vyššou početnosťou možno sledovať v priebehu rokov aj zmeny pri výbere migračných trás a zimovísk. Napríklad bocian zimuje priemerne až o približne 1000 kilometrov severnejšie než tomu bolo pred 70 rokmi.

Začiatok jesennej migrácie je podmienený „vtáčími vnútornými hodinami", ktoré sú riadené dĺžkou dňa. Napríklad trsteniarik spevavý odlieta už v júli, aby na svoje zimoviská v južnej Afrike doletel začiatkom decembra.

Úspešnosť migrácie ovplyvňuje i človek, napríklad vytvorením dostupných potravných zdrojov. U putujúcich spevavcov predstavujú okrem hmyzu bohatý zdroj potravy dozreté plody báz a svíbov. Úplne prvé odlietajú mucháriky bielokrké, trsteniariky spevavé, či kukučky. Najpočetnejším migrantom je pinka lesná (cez naše územie preletia desiatky miliónov jedincov).

Migrácia je terčom aj objektom skúmania, napr. na Červenohorskom sedle na Morave (Jeseníky), kde sa prostredníctvom krúžkovania označí viac ako 15 tisíc jedincov. U nás je to napr. Drienovec.

Niektoré druhy vtákov sa sťahujú v klinovitom tvare (husi, žeriavy a bociany), niektoré v šikmom rade (kormorány, kačice, labute) a samostatne sa sťahujú trsteniariky, sláviky, strakoše, dudky, kukučky, lelky. Z našich vtákov sa sťahujú aj lastovičky obyčajné, sláviky obyčajné, červienky obyčajné, škovránky poľné, stehlíky obyčajné, vlhy obyčajné, žltochvosty domové a kukučky obyčajné. Poznáme tiež subsaharských migrantov (dažďovníky, lastovičky, bociany, dravce orol krikľavý a sokol lastovičiar).

Fenomén vtáčieho ťahu nedbá na počasie a aktuálne teploty. Inštinkt migrantov velí jasne – po výchove mláďat sa vydajú na dlhú púť. Spomedzi asi 217 vtáčích druhov, ktoré na Slovensku pravidelne hniezdia, odlieta na zimu viac ako 150.

Kto je Online

Práve tu je 51 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Rýchly kontakt

Múzeum v Trebišove
M. R. Štefánika 257/65
075 01 Trebišov
Tel: +421 56 672 2234, 0905 212 621
Email: muzeumlektorky [@] gmail.com