Vytlačiť

Deň hvezdární a planetárií 21. marec 2021

dhp2021x

Nedeľa, 21. marca 2021 je astronomickým sviatkom, keď pracovníci hvezdární a planetárií, a ďalších astronomických zariadení na Slovensku vítajú všetkých záujemcov o astronómiu. Je to nedeľa spojená s jarnou rovnodennosťou, ktorá tohto roku nastane 20. marca o 10 hod. a 37 min. U nás je spojená s prezentáciou odbornej a popularizačnej práce v astronómii.

Hlavnou témou aktuálneho ročníka Dňa hvezdárni a planetárií je oslava 60. výročia letu prvého človeka na obežnú dráhu Zeme. Pri tejto príležitosti Vám ponúkame článok o lete prvého človeka do vesmíru a online pozorovanie oblohy pod názvom „Astronomická jarná obloha". Po prečítaní článku a pozretí pozorovania si môžete urobiť malý kvíz z astronómie.

60. VÝROČIE PRVÉHO LETU ČLOVEKA DO VESMÍRU

„Štart prvého kozmonauta do vesmíru 12. apríla 1961 ohromil svet skoro tak isto ako vypustenie Sputnika 1 o tri a pol roka predtým. „

Prvenstvo v skúmaní vesmíru družicami si pripísali sovietski inžinieri (Obr. 1). Ďalšou veľkou výzvou pre nich sa stal vývoj lode vhodný pre pilotovaný kozmický let. Nielen v ZSSR ale aj v USA veľmi intenzívne prebiehali prípravy na let človeka do vesmíru. Prvá kozmická loď dostala pôsobivý názov Vostok - Východ (Obr. 2). Od mája 1960 prebehlo šesť prípravných štartov so psami, či maketami kozmonauta pod krycím názvom „sputnik – korabľ" podľa ruského slova loď (Obr. 3). Nie všetky boli úspešné.

Zároveň s vývojom kozmickej lode prebiehal aj výber a príprava prvého oddielu kozmonautov. Tak ako v ZSSR aj v USA dospeli k rovnakej zhode, že najlepšie budú vyhovovať skúšobní vojenskí piloti stíhačiek. Testy na kandidátov boli prísne po stránke fyzického i psychického zdravia, pretože netušili aké nástrahy čakajú na človeka vo vesmíre. Prví kozmonauti museli byť bystrí a chladnokrvní, jednoduchším kritériom bola aj výška a hmotnosť, vzhľadom na veľkosť pristávacieho modulu (Obr. 4). Do konečného výcvikového oddielu bolo vybratých 20 kandidátov a 14. marca 1960 sa začali pripravovať na let. Medzi prvé prípravy patril výsadkársky výcvik, skákali s padákmi v najrôznejších podmienkach, do vody i nad lesmi, cez deň i v noci, zvysoka i z malej výšky. Súčasťou výcviku boli aj lety, ktoré simulovali beztiažový stav a testy katapultáže v pilotnom kresle. V rámci psychologických testov museli pobudnúť niekoľko dní v izolovanej komore, ktorá bola úplne zvukotesna, alebo museli vydržať stáť desiatky minút bosí vo vode, v ktorej plávali kúsky ľadu.

Kým začiatok výcviku prebiehal na jednom moskovskom letisku, od júna bolo pripravené ubytovanie v špeciálne vybudovanom sídlisku Zvezdnyj Gorodok (Hviezdne Mestečko) neďaleko Moskvy. Neodmysliteľnou súčasťou výcviku bola centrifúga, kde rýchlou rotáciou skúšali na kozmonautoch, ako zvládajú veľké preťaženie.

Do termínu štartu by ich nestihli pripraviť všetkých, tak vybrali šesticu kozmonautov, Koroľov ich nazval „moje lastovičky", ktorých chystali urýchlene. Vybrať toho jediného, ktorý bude prvý, však nebolo ľahké. Každá skupina špecialistov mala vyhliadnutého niekoho iného. Postupne sa zhodli na kompromise a vybrali troch Gagarina, Neljubova a Titova. 7. apríla sa zhodli na tom, že Titov je lepší v kondícii, ale Gagarin (Obr. 5) bol lepší na hranici medzi bezvýhradnou poslušnosťou a samostatným úsudkom, práve táto prednosť rozhodla o jeho štarte ako prvého kozmonauta do vesmíru. Jeho náhradníkom bol Titov.
Noc pred štartom strávili obaja kozmonauti v malom domčeku, kde ich aj v spánku lekári monitorovali. Ráno 12. apríla o 05:30 moskovského času svojich kozmonautov osobne zobudil Koroľov, šéfkonštruktér, ktorému patril hneď vedľajší zrub. Po posledných lekárskych testoch oboch letcov ovešali senzormi, obliekli do kombinéz a skafandrov a odviezli na Bajkonur, kde už stála pripravená raketa s kozmickou loďou Vostok 1 (Obr. 6). Pred nástupom do rakety ešte odznel krátky pozdrav, ktorý Gagarin nahral ešte pred odchodom z Moskvy:

„Byť prvý, kto vstúpi do vesmíru, pustiť sa sám do zatiaľ nepoznaného súboja s prírodou – môže snáď človek snívať o niečom viac?"

Dlhú predštartovú prípravu mu krátili vysielaním pesničiek (Obr. 7). Niekoľko minút pred štartom bol Gagarin povýšený z poručíka na majora. Štart. O 09:07 hodín moskovského času sa zažali motory rakety R-7 nesúce Vostok 1 a celá zostava sa pozvoľna zdvihla z rampy na Bajkonure (Obr. 8). Tri minúty po odpútaní sa od rampy odhodila nosná raketa svoj aerodynamický kryt, pod ktorým bola kabína s kozmonautom. Ten tak konečne videl von z kozmickej lode. Gagarin zaznamenával svoje dojmy:

„Vidím Zem. Viditeľnosť je dobrá.....Rozoznávam skoro všetko, priestor pod prikrývkou kumulovitej oblačnosti. Pokračujem v lete – všetko prebieha v poriadku."

Jedenásť minút po štarte sa posledný stupeň rakety oddelil od kabíny a loď s prvým kozmonautom na palube bola navedená na obežnú dráhu Zeme s výškou 181 km až 327 km s rýchlosťou 27 400 km/h (Obr. 8). Polhodinu po štarte Vostok 1 vstúpil do zemského tieňa. Podľa Gagarinových slov sa v kabíne zotmelo naraz. Po noci trvajúcej len pár desiatok minút Slnko nad kozmickou loďou opäť vyšlo a osvetlilo ju. Kabína Vostoku sa pri lete vesmírom prevaľovala, pretože nič neudržiavalo jej orientáciu. Kozmonaut do ovládania lode nijako nezasahoval (Obr. 9). Celá misia bola riadená zo Zeme. Gagarin systémy lode len kontroloval a v prípade núdze mohol prebrať ručné riadenie (Obr. 10). Jeho jediný oblet Zeme trval 108 minút. Nad Atlantickým oceánom sa jeho loď pomocou manévrovacích trysiek otočila, aby pri zostupe bol otočený chrbtom k smeru letu. Takto môže kozmonaut lepšie znášať veľké, až osemnásobné preťaženie pri prelete atmosférou. Zrazu však nastal problém. Guľatá kabína s Gagarinom sa mala oddeliť od prístrojového úseku lode, lebo len ona mala pristáť. Oddelenie sa však nevydarilo. Kabína zostala s prístrojovým úsekom spojená káblom. Navyše sa začala nekontrolovateľne otáčať. Prístrojový úsek počas klesania do kabíny niekoľkokrát narazil. Pre kozmonauta to bolo veľmi nebezpečné. Otáčajúca sa kozmická loď nemala správnu polohu pre brzdenie v atmosfére. Hrozilo, že sa pri zahrievaní počas návratu roztaví. Nakoniec však nebezpečný kábel našťastie prehorel v žiare vyvolanej vstupom modulu do atmosféry a návratový modul po chvíli zaujal správnu polohu. Vo výške 7 000 m nad zemským povrchom sa odstrelil vstupný prielez do kabíny. Vzniknutým otvorom bol podľa plánu kozmonaut vzápätí katapultovaný do búrlivého veterného víru a pristál na vlastnom padáku. Takto pristávali kozmonauti na všetkých Vostokoch, pretože ešte nebol dopracovaný pristávací systém. Prázdna kabína pristála na padáku opodiaľ (Obr. 11). Gagarin pristál na poli pri obci Smelovka, pri rieke Volge, cca 30 km južne od mesta Saratov. Zakrátko sa sem zbehli miestni obyvatelia, ktorí sa o lete človeka do vesmíru už dozvedeli z rádia.


„Keď ma zbadali v skafandri , ako za sebou pri chôdzi vlečiem padák, začali od strachu cúvať. Povedal som im, aby sa nebáli. Som sovietsky človek ako vy, pristál som z vesmíru a musím nájsť telefón, aby som mohol zavolať do Moskvy!"

Ešte v tento deň tu vzpriamili drevenú tabuľu. Dnes sa na mieste pristátia prvého človeka z vesmíru týči obrovský 40 metrový kolos z titánu (Obr. 12).

Obrázky si môžete pozrieť v galérii.

Zdroj:
Giles Sparow, 2019 Kozmické výpravy,Euromedia Group, a.s., Universum ISBN 978-80-242-6304-5 „Citáty"
Vladimír Gubarev 1989 Kozmický vek Obzor, n.p. ISBN 80-215-0036-0
http://astroportal.sk/kozmonautika/zaciatky_gagarin.html
https://sk.wikipedia.org/wiki/Jurij_Alexejevi%C4%8D_Gagarin
https://www.adhara.sk/?page_id=5137
Foto :
https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Vostok_1_orbit.png#/media/Súbor:Vostok_1_orbit.png
https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Vostok
https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Gagarin_
https://encyclopedia.mil.ru/encyclopedia/history/more.htm?id=11908182@cmsArticle

 

 

 

 

Kto je Online

Práve tu je 36 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Rýchly kontakt

Múzeum v Trebišove
M. R. Štefánika 257/65
075 01 Trebišov
Tel: +421 56 672 2234, 0905 212 621
Email: muzeumlektorky [@] gmail.com